Bolesti krčnej chrbtice sú jedným z najčastejších dôvodov návštevy lekára, fyzioterapeuta a pracovnej neschopnosti. Ich vznik môže byť spôsobený nevhodnou polohou hlavy, násilným pohybom alebo môžu vzniknúť a rovnako zaniknúť bez zjavnej príčiny. Potiaže vychádzajúce z krčnej chrbtice môžu byť vnímané v mieste bolesti- za krkom a medzi lopatkami. Taktiež môžu byť prenesené ako bolesti hlavy, ramenného pletenca, predlaktia či ruky. Bolesti krčnej chrbtice môžu byť sprevádzané aj s inými neurogénymi príznakmi ako sú slabosť, závrate, nespavosť apod.
Rizikovými faktormi pre vznik problémov v krčnej chrbtici je najmä statické a sedavé zamestnanie, predchádzajúce ataky a poranenia, psychické vyťaženie. Častejšie sa vyskytujú u žien ako u mužov. Pre porozumenie variability týchto symptómov je nutné poznať časť mechanizmu bolesti a jej vzniku.
Problémy môžu byť z hľadiska bolesti chemického a mechanického charakteru.
Chemická bolesť je väčšinou konštantná prítomná prvých pár dní po zranení. Je súčasťou zápalovej reakcie ktorá je nevyhnutná pre regeneráciu tkaniva. Každý pohyb je bolestivý a dôležitý je pokoj. Vhodné je aj podanie protizápalových liekov z kategórie NSA na tlmenie zápalovej reakcie a bolesti.
Mechanická bolesť môže byť prítomná bez reálneho poškodenia tkaniva. Je produktom nadmerného mechanického zaťaženia zdravého tkaniva alebo normálneho zaťaženia oslabených, nedohojených tkanív. Po odstránení zaťaženia sa bolesť stráca. Ak by bolo ale zaťaženie príliš veľké, dlhé nad možnosti elasticity tkaniva, došlo by k jeho poraneniu a opäť k zápalovej reakcii. Pre pochopenie je uvedený jednoduchý príklad.
Pre ilustráciu si skúste ohnúť prst dozadu, dokým ucítite pnutie. Ak budete držať prst dlhšie v tejto polohe začnete cítiť bolesť, ktorá sa bude stupňovať, až dokým prst nepovolíte. Ak by ste prst nepovolili došlo by k poraneniu tkanív, čo by Vám následne spôsobovalo bolesť aj v pokoji . Ak by ste v tom pokračovali aj naďalej, tak bolesť neodznie a nenastane proces hojenia. Ak preťažíme väzy v chrbtici alebo inom kĺbe udeje sa to isté.
Ak je bolesť krčnej chrbtice mechanického charakteru, je vhodná pre fyzioterapiu a cvičenie. Pre správne zhojenie mäkkých tkanív je dôležité tkanivo postupne a adekvátne zaťažovať, aby došlo k pevnému a hladkému spojeniu kolagénových vláken.
V pokračovaní série článkov o bolestiach krčnej chrbtice si teraz vysvetlíme vznik posturálneho syndrómu, ktorý je často krát príčinou vzniku a komplikácii týchto bolestí. Rovnako si povieme pár slov o medzistavcových platničkách.
Posturálny syndróm
Chrbtica má fyziologicky predozadné zakrivenia – lordózy a kyfózy. Tie dodávajú chrbtici extra pružnosť pri uchovaní jej pevnosti. Pri krčnej chrbtici nás bude zaujímať najmä krčná lordóza - tá je viditeľná pri pohľade zboku pri správnom držaní tela. To je vtedy, keď je telo napriamené a hlava sa nachádza nad úrovňou ramien. Toto držanie je najekonomickejšie z hľadiska síl pôsobiacich na chrbticu. Pri zanedbávaní tohto držania sa zakrivenie deformuje a vzniká preťažovanie tkanív ktoré môže byť sprevádzané mechanickou bolesťou. Tá nás upozorňuje pred poškodením tkaniva, ktoré by vzniklo, ak by sme v tejto polohe ostávali dlhšie. Ak polohu zmeníme, bolesť vymizne. Pri krčnej chrbtici je to najčastejšie poloha s predsunutým držaním hlavy a guľatým chrbtom - najčastejšie pri práci s počítačom, telefónom, pri šoférovaní.
Ak budeme nevhodnú pozíciu chrbtice naďalej opakovať, môžu sa tkanivá preťažiť natoľko, že budú vysielať bolestivé signály aj po opustení tejto polohy a to až do doby ich úplného zhojenia. Keď si teda preťažíme väzy zlými posturálnymi návykmi a budeme ich opakovať (budeme prerušovať hojenie), tkanivo sa tak zhojí nedokonale a jeho normálne zaťažovanie bude bolestivé.
Tkanivá, ktoré obklopujú kĺby medzi stavcami pomáhajú udržovať medzistavcové platničky na ich mieste. Pri poranení alebo preťažení týchto tkanív sa môže tento stabilizačný mechanizmus poškodiť. To môže mať za následok oslabenie steny medzistavcovej platničky.
Medzistavcová platnička
Tkanivá v okolí stavcov podporujú funkciu medzistavcovej platničky, ktorej úlohou je pohlcovanie otrasov. Tieto štruktúry sú náchylné k poraneniu najmä pri športe, nehodách. Častejšie však ich poranenie vzniká kumulovaným preťažovaním pri nesprávnom držaní tela.
Ak sú väzy v okolí platničky príliš oslabené, platnička stráca svoju schopnosť tlmiť nárazy. Oslabuje sa jej vonkajšia stena, čo umožní vnútornej časti platničky sa vyklenúť. To môže spôsobiť príznaky, ktoré sú prenesené ako tŕpnutie, bolesti hornej končatiny, bolesti medzi lopatkami, slabosť, zmeny citlivosti.
V poslednej časti série článkov o krčnej chrbtici si povieme, ako im jednoducho a efektívne predchádzať. Základom prevencie vzniku syndrómov a bolestí je uvedomenie si nutnosti správneho držania tela.
Správne držanie tela v sede a stoji
Je napriamené držanie tela pri ktorom je hlava postavená v úrovni ramien a sú zachované fyziologické krivky chrbtice.
V stoji pri pohybe je táto poloha prítomná väčšinou automaticky. Ako nácvik tejto polohy sa skúste postaviť chrbtom k stene tak, aby sa päty, zadok, lopatky, a temeno dotýkali steny. S takýmto držaním sa potom skúste posadiť. Je to poloha na ktorú vaše telo nemusí byť zvyknuté a môže sa vám zdať nepríjemná.
Ako tréning na jeho dosiahnutie sa odporúča maximálne možné napriamenie, z ktorého povolíte asi 10%. Tento nácvik 10x zopakujte. Po jeho prevedení sa snažte pracovať v napriamení, ktoré taktiež zo začiatku povolíte o 10%.
Cvičebný program pre krčnú chrbticu
Pokiaľ nemáte správne držanie tela resp. máte problémy s krčnou chrbticou, bude pre vás vhodné nacvičovanie retrakcie v krčnej chrbtici. Pri cvičení sa snažíte maximálne zatiahnuť hlavu medzi ramená. Cvičenie sa dá prevádzať aj v stoji pri stene ako pri nácviku správneho držania tela. Cvik skúste previesť 10-15x. Možno budete popri prevádzaní cítite napätie, bolesť v oblasti chrbtice alebo medzi lopatkami. Pokiaľ sa však nezhoršuje, prípadne je stále rovnaká a pri návrate do neutrálnej polohy sa stráca, cvičte ďalej a snažte sa dosiahnuť maximálny rozsah pohybu. Pokračujte v cvičení počas dňa každé 2-3 hodiny a snažte sa udržovať správne držanie tela.
Ak by vám ale cvik spôsoboval zhoršovanie vášho stavu, prípadne zhoršoval prenesené bolesti do hlavy alebo končatiny, v cvičení nepokračujte. Možno je pre váš stav vhodný iný pohyb alebo je ešte príliš skoro. Vhodná je konzultácia s terapeutom na určenie ďalšieho postupu.
Pokiaľ vám bolesti chrbtice pretrvávajú, naši fyzioterapeuti ich radi pomôžu vyriešiť. Viac info o našich fyzio službách nájdete tu.
Páčil sa vám článok?
